Neo-liberalizmus-časť tretia : John Maynard Keynes - zakladateľ„Modus Operandi“ neo-liberalizmu.- diel 1.
Neo-liberalizmus-časť tretia : John Maynard Keynes - zakladateľ„Modus Operandi“ neo-liberalizmu.
Január 1933 – Nemecko: konšternácia !
Konšternácia je z latinského : consternātiō, čo znamená zdesenie, zmätok, alarm, teror, strach, panika, hrôza.
Keynes, ako aj jeho všetci baróni,grófi,princovia a Rothschildovci v celej úžerníckej internacionále, od konca vojny veľmi pozorne pozorovali dianie v Nemecku. V súkromí sa debatovalo len o Gottfriedovy Federovi, jeho doktríne proti “otroctvu úrokov“ a jeho Národných socialistoch, ktorých skrátene volali : Nacisti ( z nemeckej skratky Nazi ). A teraz, keď v Januári 1933 Nacisti sa dostali k moci, všetkých zachvátila absolútna konšternácia.
Vy, ktorý ste neznalí veci, sa môžete opýtať: a keď sa v roku 1922 v Taliansku dostali k moci fašisti, neboli títo istí ľudia vtedy zachvátení takou istou konšternáciou? Odpoveď je : absolútne nie! Taliansky fašisti nemali Federovu doktrínu proti „otroctvu úrokov“ ako Nacisti.
Fašizmus.
Do dnešného dňa si ľudia pletú Nacizmus s Fašizmom a to preto, lebo Národný Socializmus po zavraždení Ernesta Roehma v roku 1934 bol ekonomicky zfašizovaný.
Ekonomický Fašizmus je primitívna chrematistika, ktorá uznáva zarábanie peňazí bez práce, ako niečo normálne . Nacizmus, opačne, považuje zarábanie peňazí bez práce, ako niečo nenormálne, ako niečo, čo je absolútne proti prírode. Ale, najväčší rozdiel medzi Fašizmom a Nacizmom je rasizmus. Rasizmus Národného Socializmu je viac ako náboženstvo : je to vôla stvoriť ľudstvo znovu, dotiahnuť evolúciu človeka do absolútnej perfektnosti v súlade s Ideou (Formou-Vzorom), ktorý generoval sám Demiurgos - Stvoriteľ Vesmíru.
Taliansky Fašizmus, nie len že nebol rasistický, dokonca povoľoval „talianizáciu“ v kolóniách, ak ste prisahali vernosť „íl Duce mu“. Tak isto, židia mali povolené členstvo vo Fašistickej strane, a v Líbyi, arabi, boli tiež členovia Fašistickej strany prostredníctvom Moslimského Zväzu Liktorov. Vo východnej Afrike, černosi, mali povolené slúžiť s Talianmi v MVSN Koloniálnej Milícii.
Preto, keď Mussolini sa dostal k moci, Keynes a Rotschildovci boli nadšení, lebo videli, že vlastne Mussolini dal do praxe ich vlastné „primitívne chytráčenie“, o ktorom v Anglicku Rothschildovci, po skončení prvej svetovej vojny, len snívali. Keyenes a všetci Rothschildovci boli zachvátení obdivom, uznaním a závisťou (pozri späť na: Neo-liberalizmus-časť druhá: Čas tlačenia „ničím“ nekrytých peňazí. - odstavec s názvom- Primitívne chytráčenie), keď v súlade s týmto „primitívnym chytráčením“ Mussolíniho vláda začala míňať peniaze a tak dávať do EXISTENCIE (do obehu) peniaze na platenie úrokov, dividiend a ostatných ničotností - ktoré ináč, nikto, nikdy do obehu nedá a preto nikdy NEEXISTUJÚ!
Všetci Rotschildovci hovorili a vyzývali Keynesa : ...no vidíš, mal by si vymyslieť, ako tento Fašistický ekonomický systém zaviesť do našej parlamentnej demokracie, a sme zachránení !
Fašistický idioti.
Po nástupe Mussoliniho, v roku 1922, Talianska centrálna banka začala z pumpovaním peňazí do ekonomiky a tak nikto už neskrachoval pre deficit peňazí v ekonomike. Potom Taliansky chrematistici začali tiež investovať svoj “kapitál”, lebo videli, že na platenie úrokov, dividend a ostatných ničotností je dostatok peňazí v ekonomike. Takto začal „boom“ (rozkvet) v Talianskej ekonomike.
Ale títo Fašistický idioti , nechápali, alebo ignorovali, že keď v ekonomike povolia, aby si niekto odsával zisky, vo forme úrokov, dividiend ,alebo iných ničotností, že v ekonomike sa zákonite vytvorí inflácia. Aj keď mali zavedenú progresívnu daň a aj cenové a mzdové kontroly, tým inflácii nezabránili, lebo v tých cenách mali zamontovaný zisk, dividendy, úroky a ostatné ničotnosti, tak potom s takými cenovými kontrolami si len garantovali infláciu.
Tragédia Talianskych, ale vlastne, všetkých Fašistov je v tom, že nechápu, alebo ignorujú skutočnosť, že úroky vznikajú, keď musíme vrátiť viac, než sme si požičali. Dividendy a zisky vznikajú, keď musíme zaplatiť za výrobok viac, než stojí. Podstata úroku, dividendu a zisku je rovnaká: niekomu musíme platiť peniaze za NIČ! - čiže niekto nadobúda peniaze za NIČ ! A keď dovolíme nadobúdanie peňazí za NIČ, tak dovolíme znehodnocovať peniaze – teda INFLÁCIU!
Prečo cenové a mzdové kontroly nezabránia inflácii.
Keď potom sa rozhodneme zaviesť cenové a mzdové kontroly a myslíme si, že tým zabránime INFLÁCII, sme na OMYLE ! Tieto kontroly nemôžu zabrániť inflácii, ak v tých cenách ponecháme zamontované platby za úroky, dividendy a ďalšie „vysávace“, cez ktoré je možné získavať peniaze za NIČ.
Zavedením cenových kontrol sa dosiahne to, že ceny nebude možné zvýšiť, ale vysávanie peňazí za NIČ, do vačkov chrematistikov ďalej pokračuje, aj keď sa nezvyšuje. Oni potom tieto neustále prichádzajúce peniaze získané za NIČ naďalej míňajú kupovaním ozajstných a hodnotných vecí, a tak neustále do ekonomiky pribúdajú peniaze, ale nepribúdajú žiadne ozajstné a hodnotné veci ! Tak zákonite inflácia ( znehodnocovanie peňazí ) pokračuje, napriek tomu, že ceny je zakázané zdvíhať a ostávajú stabilné a robotníkom platy sa tiež nedvíhajú, pretože na ne sú tiež uvalené mzdové kontroly.
Títo fašistický idioti nechápali, že počas 6000 rokov, keď peniaze boli zlato a striebro a niekto toto zlato a striebro získal za NIČ; že toto zlato a striebro stále malo hodnotu zlata a striebra! - aj keď bolo získané za NIČ, teda nestratilo hodnotu, ale papierové peniaze, ak sa systematicky a vytrvale niekým získavajú za NIČ, a potom sa za ne kupujú ozajstné a hodnotné veci, ktoré niekto iný vyprodukoval svojou prácou, tieto peniaze nadobudnuté za NIČ, sa zákonite znehodnotia – spôsobia infláciu.
Takže v Taliansku sa dialo presne to, o čom Keyens a Rotschildovci v Anglicku len snívali : z jednej strany Mussolini pumpoval peniaze do ekonomiky a z druhej strany si chrematistici tieto peniaze vysávali do svojich vačkov za NIČ. No a takto to išlo až do roku 1926 – zákonite potom vznikla inflácia ako hrom, tak fašisti jednoducho prestali pumpovať peniaze do ekonomiky. No a keď to chrematistici uvideli, tak aj oni prestali investovať svoje vlastné peniaze a celá ekonomika išla dole vodou. Nastal typický „bust“,( rozbitie) ekonomiky. Všetci rad radom začali krachovať. Medzi rokmi 1928 a 1932 produkcia klesla o 25% a do konca roku 1934 jedna tretina produkčných kapacít bola nevyužitá a k tomu pribudlo jeden milión nezamestnaných.
Toto si Keynes veľmi dobre všimol a zapamätal. On si jasne uvedomil, že pre ekonomiku jediné funkčné a správne riešenie aby nikdy už nedochádzalo k „boom“ and „bust“ -om, je to, čo navrhuje Gottfried Feder, teda bezúročná ekonomika, kde sa peniaze môžu získavať iba zo zárobku a nie z „investícií“. Keyensovi ale nešlo o ekonomiku, ale o zachovanie fungovania chremastistiky.
Doktrína proti “otroctvu úrokov“ Gottfrieda Federa bola iné café, než chrematistické chytráčenie Mussoliniho Fašistov!
Keynes a všetci Rotschildovci vedeli, že výsledok Nacistických ekonomických opatrení, ktoré Gottfried Feder sformuloval v programe NSDAP, bude bezúročná ekonomika; teda príde k úplnému oddeleniu ekonomiky od chrematistiky - bod 18. programu NSDAP : trest smrti úžerníkom,- bod 11. Programu NSDAP: zákaz príjmu bez zárobku ( to znamená 100% zdaňovanie úrokov, dividiend a príjmov z prenájmov pôdy atď.).
A toto jasne bolo úplne iné café, než Mussoliniho Fašizmus. Toto bolo úplne niečo iné, než Marxistický boľševizmus. Nacisti nešli znárodňovať hlava nehlava, vo Federovom programe bolo znárodňovanie, ale len „trustov“.
Čo sú „trust“(y) ? Anglické „trust“ je slovenské : „veriť“ . K vytváraniu trustov dochádza, keď podniky začnú strácať efektívnosť pre konkurenciu s inými podnikmi. Normálne konkurenciou sa zvyšuje efektívnosť, ale ako dnes, napríklad v leteckých spoločnostiach, práve konkurenciou sa stávajú neefektívne, tak dochádza k zlučovaniu týchto leteckých spoločností. Zlúčením sa síce konkurencia zlikviduje, ale efektívnosť sa zvýši. K takémuto zlučovaniu môže dochádzať v priemysle, obchode , a všeobecne vo výrobe a produkcii.
Takto zlúčené podniky už prestanú byť jednotlivo riadené, ale dobrovoľne odovzdajú riadenie centrálnej dozornej rade – teda „veria“ - majú „trust“– v túto dozornú radu, a potom sú riadené touto centrálnou dozornou radou a ona potom robí všetky rozhodnutia tak, aby sa minimalizovali náklady na výrobu, kontrolujú ceny, odstraňujú konkurenciu atď. Proste vytvorí sa monopol. A práve takéto trust(y) Feder vo svojom programe NSDAP v - bode : 13. požaduje znárodniť. Rozbitie týchto trustov by spôsobilo zníženie efektívnosti, tak preto radšej navrhol ich zachovanie, ale zoštátnenie. Keď má byť monopol, tak potom štátny monopol. On považoval plošné znárodňovanie za Marxisticko-boľševické šialenstvo!
Ešte väčšia konšternácia!
Ale väčšia ako Keynesa, väčšia ako aj jeho všetkých Anglických barónov, grófov, lordov, princov a Rothschildov v Anglicku, ešte väčšia konšternácia zachvátila všetkých Nemeckých barónov, grófov, princov, kniežatá, statkárov, bankárov a burzových špekulantov. Gottfried Feder a jeho nacisti znamenajú koniec ich žitia v excese, luxuse, prepychu a koniec ovešiavania sa diamantmi. Hrôza, teraz budú musieť všetci pracovať ako zostatok Nemeckého národa, ak chcú jesť a žiť a nie doma sedieť, zabávať sa a poberať úroky, dividendy, renty a rôzne iné zárobky bez práce.
Ak ich nemôžeš poraziť,tak sa k ním pridaj!
Nebudem tu uvádzať celú históriu NSDAP, tak to zhrniem do podstaty, keď si Adolf Hitler uvedomil, že to, čo sa podsúva ako „parlamentná demokracia”, je len fingovaná demokracia v ktorej politický vplyv sa jednoducho kupuje za peniaze absolútne bezcharakternými beštiálnymi kreatúrami s plnými pytľami peňazí a ktorých jednoducho nie je možné poraziť demokraticky, teda šírením lepšej a rozumnejšej myšlienky riešenia vecí verejných, pretože bez peňazí nie je možné, aby akákoľvek rozumnejšia myšlienka, alebo akékoľvek lepšie riešenie bolo počuté všetkými občanmi! - Vtedy internet ešte neexistoval!
Vtedy - Adolf Hitler sa rozhodol : keď tie kreatúry s pytlami peňazí nemôžem poraziť -tak sa k ním pridám! A v tom momente oceliarsky magnát Fritz Thyssen a jeho celá svorka “von”-ov si kúpila Hitlera, a zostatok je história.
Nemecký „von“- ovia, po roku 1919 alebo, zrušenie systému kást v Indii.
Čo je to „von” (číta sa fon) ? V nemčine je to predložka ktorá znamená v slovenčine - „zo”, „z”, alebo „od”. Ako napríklad, Vlado z Elektry, Jano zo Žiliny, alebo Mikino od Ciganuf. S použitím Nemeckej predložky „von“ by to bolo : Vlado von Elektra, Jano von Žilina a Mikino von Ciganuf.
Ale v čase Nemeckej a Rakúskej monarchie táto predložka „von”, keď sa použila ako súčasť mena znamenala, že nositeľ mena je šľachtického pôvodu. Po zrušení týchto monarchií, v roku 1919 v Rakúsku, zakázali používať túto predložku ako súčasť mena, ale v Nemecku nie, tam prišlo len k zrušeniu všetkých šľachtických výsad a privilégií, ale nie k zhabaniu šľachtických majetkov ,alebo k zákazu používania predložky “von” ako súčasť mena.
Ale aby som sa tu teraz nezačal rozpisovať o celej histórii Nemecka po roku 1919, zhrniem to do jednej pointy: - zrušenie monarchie v Nemecku a zavedenie parlamentnej demokracie malo presne takú účinnosť na celú Nemeckú spoločnosť ako Ghándího zrušenie systému kást v Indii, na Indickú spoločnosť - teda absolútne žiadnu, - nič - nulovú.
Čas užitočných idiotov.
Zrušením monarchie v Nemecku neprišlo k žiadnej ozajstnej - ekonomickej - spoločenskej zmene. Statkári, továrnici, fabrikanti, magnáti, bankári - ktorí boli šľachtici za monarchie - po roku 1919 stále boli statkári, továrnici, fabrikanti, magnáti a bankári, - a ešte k tomu stále používali predložku “von” vo svojich menách.
Cisár Wilhelm II. v exile, - neprestal byt cisár Wilhelm II. v exile! Jeho syn princ August-Wilhelm, ktorý vstúpil do NSDAP, stále bol princ, hoci bol oslovovaný Hitlerom roztomilou prezývkou „Auwi”, keď mu Hitler sľuboval znovu nastolenie monarchie v Nemecku a potom, pred Strasserovcami ho označil za “užitočného idiota”.
Jeho plné meno znelo: Pruský Princ August Wilhehelm Heinrich Gunther von Hohenzollern.
Teda tento “Auwi” bol jeden typický „von”-,čiže : von Hohenzollern! Ako aj von Stauffenberg.
Auwi nebol žiadny idiot, vedel, že celé NSDAP ho považovalo za užitočného idiota, lenže, aj on sám považoval celé NSDAP za užitočných idiotov spolu dokopy aj so samotným der Fuehrerom Adolfom Hitlerom na čele.
Fritz Thyssen a jeho „von” -ovia, tiež neboli žiadny idioti, ktorí budú sypať na Hitlera peniaze len tak, pre nič za nič. Pákou financií donútili, aby sa Hitler principiálne oddelil od ľavého bloku NSDAP a zreteľne zaujal pozíciu „von” -ov.
Aby si Hitler udržal prílev peňazí, tak musel uznať „právo” princov ,barónov , grófov, kniežat a rôznych „von”-ov na zarábanie peňazí bez práce, na exces, na luxus, na prepych a ovešiavanie sa diamantmi. A to tak, že nacisti, hoci ešte nie vo vláde, už boli ale v parlamente a tam im Hitler prikázal, aby hlasovali proti rôznym návrhom komunistov a socialistov na umravnenie „von”-ov, ako napríklad konfiškáciu šľachtických majetkov atď.
A tým jasne demonštrovali celému Nemecku, že Nacisti sú na strane zarábania peňazí bez práce, sú na strane Fritza Thyssena a celej jeho svorky „von”-ov.
Čas nositeľov „pánskej rasy”
Toto potom Hitler odôvodňoval tak, akože -„von”-ovia sú nositeľmi „pánskej rasy”, - a potom z toho logicky vyplýva, že ako „pánska rasa” majú „právo” na zarábanie peňazí bez práce, na exces, luxus, prepych a ovešiavanie sa diamantmi, - hoci v súkromí týmito „von”-mi opovrhoval, robil si s nich posmešky; sám seba opravujúc hovoril: musím priznať, teda, v tej zdegenerovanej bande „von”-ov, moc pánskej rasy nie je !
Celá pobúrená NSDAP vedela, že Hitler predal NSDAP za pyteľ peňazí, ale nakoniec sa všetci uspokojili s Hitlerovým sľubom, že keď sa NSDAP dostane k moci, tak potom príde vyúčtovanie s tými zdegenerovanými „von”-mi a ostatnými praktikantmi excesu, luxusu, prepychu, ovešiavania sa diamantmi – a zarábania peňazí bez práce !
Prišiel rok 1933 a NSDAP sa dostala k moci v Nemecku, prezident von Hindenburg -(teda ďalší “von”) - vymenoval Adolfa Hitlera za kancelára.
Čas vyúčtovania.
Lenže s tým vyúčtovaním to nebolo vôbec jednoduché. Totiž celý dôstojnícky zbor Reichswehru bol lojálny prezidentovi von Hindenburgovi, minister obrany bol von Blomberg. Celý dôstojnícky zbor Reichswehru bol vlastne zostavený z „von”-ov! Reichswehr síce bol obmedzený na 100 000 mužov a mal zakázané tanky, ťažké delá a lietadlá, ale ľahké delostrelectvo mal povolené, ako aj obrnené vozy, mínomety a podobné zbrane, ktoré by boli účinné v civilnej vojne proti aj niekoľkostotisícovej, ale ľahko ozbrojenej Roehmovej polovojenskej S.A., a nezabudnime, že „von”-ovia mali tiež niekoľkostotisícové polovojenské organizácie, ako napríklad Stahlhelm, ktorej lojalita bola na strane prezidenta von Hindenburga.
Gottfriedovi Federovi bolo jasné, že k zavedeniu bezúročnej ekonomiky a k nevyhnutnému umravneniu celej svorky „von“-ov na čele s thyssenovcami, môže prísť len vtedy, ak Roehmova S.A. jednoducho nahradí Reichswehr. Len potom bude možné poprenie „von“-om ich choromyseľného, nemorálneho a neetického nároku na finančné príjmy bez práce, exces, luxus, prepych a ovešiavanie sa s diamantmi!
Roehmov plán bol, že von Blomberga vyhodí z postu ministra obrany, on sám sa stane ministrom obrany a z celého dôstojníckeho zboru „von“-ov potom urobí jednoducho dôstojníkov na výcvik jeho nového Wehrmachtu.
Čas Pontského Piláta.
„Von“-ovia, teraz už na čele s von Hindenburgom a von Blombergom mali presne opačný plán, oni chceli, aby sa z S.A.- stali regrúti nového Wehrmachtu – a držali hubu. Naviac, „von“-ovia mali ešte trójskeho koňa v Hitlerovej SS, ktorej lojalita bola u „von“-ov, keďže, na rozdiel od S.A., v ktorej boli prevažne nezamestnaní robotníci, v SS bolo veľa „von“-ov a vládla tam atmosféra pohŕdania s S.A.
Prišiel Január 1934 a Roehm predložil von Blombergovi memorandum s požiadavkou, že S.A. nahradí pozemné vojsko Reichswehru a z Reichswehru sa stane výcvikový doplnok S.A.
Vzápätí Hitler dostal ultimátum od Pruského statkára, ktorý sám vlastnil rozsiahle majetky, mal finančné príjmy bez práce a bol až dvojnásobný „von“ : prezident von Hindenburg. Von Hindenburg bol dvojnásobný „von“, pretože mal vo svojom mene predložku von až dva krát, jeho celé meno bolo: Paul Ludwig Hans Anton von Beneckendorff und von Hindenburg.
Ultimátum bolo jednoduché- ak Hitler nezlikviduje Roehma, von Hindenburg (teda on sám dvojnásobný „von) vyhlási stanné právo (martial law) a Reichswehr zlikviduje Roehma sama.
Hitler vedel, že neprijatie tohto ultimáta znamená katastrofická civilná vojna.
Potom veci mali rýchli spád, Gottfried Feder dostáva návštevu troch vysokých funkcionárov NSDAP v doprovode piatich po zuby ozbrojených členov SS, je posadený za stôl, pripravené prehlásenie lojality voči Hitlerovi je pred neho položené, pero mu je vtisnuté do ruky – a Feder, po prečítaní, ho okamžite podpíše.
Hitler sa dostal do pozície Pontského Piláta v Jeruzaleme pred 2000 rokmi! Na jednej strane krvilačná, beštiálna svorka chrematistických meničov peňazí : „von”-ov - (medzi nimi aj jeden – menom Claus Schenk Graf von Stauffenberg – neskoršie vyznamenaný hrdina nacistického Wehrmachtu a dnes pýcha a radosť Angely Merkelovej, Nemecka a Bruselu ) - kričia ukrižuj ho!, -ukrižuj ho! - jeho krv na nás a na naše deti!, - jeho krv na nás a na naše deti! A na druhej strane Ernst Roehm, ktorý chcel, ako Ježis Kristus, vyčistiť Boží chrám Nemeckého Národa od chrematistiky a poprevracať stoly „von“-om, plné ničotností, zárobkov bez práce, excesu, luxusu, prepychu a diamantov a jednoducho ich donútiť aby sa živili čestnou, produktívnou prácou, ako zostatok Nemeckého národa.
História sa opakuje : „Pontský Pilát“ vydáva Ernesta Roehma ako Ježiša Krista svojej SS!
Jún 30.1934 – noc dlhých nožov : Roehm, Gregor Strasser a iní sú zavraždení Hitlerovou SS !
Potom v prejave Nemeckému Národu, si Hitler verejne „umyje” ruky, presne, ako Pontský Pilát.
Pýcha a radosť Angely Merkelovej, Nemecka a Brusselu, Fašista Von Stauffenberg kričí: Adolf Hitler sieg heil! sieg heil !
Ako z anglického: hail Mary- zdravas Mária, tak z nemeckého: sieg heil doslovne je: víťazstvo Zdravas, teda gramaticky : zdravas víťazstvo- sieg heil! Darmo potom všetci Hitlerovi sieg heilovali, „Pontský Pilát“ vedel čo urobil a vôbec nebol nadšený z toho všetkého heilovania, keď potom všetci “von Stauffbenbergerovci” odišli, odvrátil sa a s totálnym hnusom a opovrhnutím nahlas sa spýtal : (parafrázované) tak a je to, - definitívne myslia si že, zarábanie peňazí bez práce, exces, luxus, prepych a ovešiavanie sa diamantmi už nikto v Tretej Ríši neohrozí ?
Od tohto momentu sa Nemecko stalo fašistické ! Oficiálny 25 bodový program NSDAP Gottfrieda Federa zakazujúci zarábanie peňazí bez práce bol v platnosti, ale už sa ho nikto neopovážil pokúšať uviesť do praxe ! A tak Národný Socializmus odišiel z Nemecka preč do histórie a Fašizmus prišiel do Nemeckej Tretej Ríše urobiť históriu.
A teraz : Židia do plynu!
Predkovia týchto „von”-ov po dlhé stáročia financovali svoj exces, luxus, prepych a ovešiavanie sa diamantmi tak, že sami si požičiavali zlato od židovských úžerníkov . Aby židom mohli platili úžeru, tak zdierali daňami celý dobrý pospolitý ľud a keď, ťažko zdieraný pospolitý ľud nechcel platiť dane, urobili to naopak, vypustili židovských úžerníkov priamo na pospolitý ľud a potom týchto úžerníkov zdaňovali z úžery, ktorú vyžmýkali z dobrého pospolitého ľudu a tak financovali svoj exces, luxus, prepych a diamanty.
Potom už oni neboli zlí vládcovia ktorý zdierali daňami dobrý pospolitý ľud, teraz oni boli už dobrí vládcovia, teraz tí židovskí úžerníci s ich židovskými nosmi, boli tí zlí, ktorí zdierali pospolitý ľud úžerou. A keď sa pospolitý ľud búril proti židom, tak, zas títo „von” – ovia, zrazu boli dobrí a tolerantní ochrancovia židov a vybavovali pre židov tolerančné patenty a rôzne privilégia u kráľov, cisárov a vládcov. Títo „von”-ovia milovali zlato, a preto, že to zlato bolo u Židov, tak milovali aj židov !
Lenže teraz, keď ten génius Gottfried Feder jasne dokázal že papierové peniaze budú mať hodnotu zlata ak sú kryté produkciou a výrobou ozajstných a hodnotných vecí, tak žiadny národ si už nepotrebuje ani gram židovského zlata požičiavať na úroky !
Ááá, hááá, tak konečne teraz po dlhých stáročiach bude možné pre nás „von”- ov žiť v excese, luxuse, prepychu a ovešať sa diamantmi, a to všetko bez zadlžovania sa Židom a platenia im úžery!
To je ono, to je ono, konečne židovské zlato už nepotrebujeme! - ááá, há,há, hááá, a teraz vy chamtiví židáci: do ply-nu!, do ply-nu!, ži-dia do ply-nu! - no a pravdaže - Adolf Hitler sieg heil, sieg heil, sieg heil!
Hitlerko, ty náš vodca, aj keď sme spočiatku tebou pohŕdali a sa ti vysmievali že si maliar a natierač, ale teraz ťa už budeme nasledovať aj do horúceho pekla. Heil Hitler !
Dohra fašistickej Nemeckej ekonomiky.
A ako to potom vo fašistickom Nemecku pokračovalo ekonomicky? No milé detičky, trochu ináč než v Taliansku. Ako sme už hore spomínali, keď v Taliansku začala inflácia, tak idioti talianski fašisti v roku 1926, jednoducho prestali pumpovať peniaze do ekonomiky a došlo k „bust“-u (rozbitiu ekonomiky), ale s fašistickým Nemeckom to bolo ináč. Tam nedošlo k inflácii, ako v Taliansku.
Hitler neprestal byť Národný Socialista, on si veľmi dobre uvedomoval, že zarábanie peňazí bez práce, teda za úroky, dividendy a ostatné chrematistické ničotnosti vytvárajú v ekonomike infláciu, lebo sú to peniaze, ktoré niekto získava za NIČ. Videl, že v roku 1934 nebolo možné bez rozpútania občianskej vojny poraziť chrematistickú úžernícku svorku „von”-ov, ktorá sa živila na národe bez práce, ale keď naštartoval program vyzbrojenia Wehrmachtu, potom už bol v úplne inej pozícii než bol v roku 1934.
Keď sa naštartoval program zbrojenia, lojalita celého Wehrmachtu na čele s celým „von” -ovským dôstojníckym zborom bola 100% za Hitlerom! Teraz s plnou podporou Wehrmachtu sa Hitler kľudne pustil do celej úžerníckej chrematistickej bandy. Nie, Hitler nešiel zaviesť Federovu bezúročnú ekonomiku, zakazujúcu zarábanie peňazí bez práce, lebo teraz by to znamenalo „ meniť kone uprostred brodu“ !
A na koniec, Hitler pojebe celý chrematistický fašistický úžernícky systém.
Likvidovaním Roehma, Hitler v podstate bol donútený nechať celý chrematistický úžernícky systém na pokoji, ale keď začal s programom zbrojenia Wehrmachtu, potom zaútočil na celú bandu fašistických chrematistikov.
Začal zavádzať nové licencie pre banky, začal zhromažďovať informácie na dlžníkov, začal určovať bankám, ktoré investície majú doporučovať investorom, začal „doporučovať“ (teda nútiť) investorom nákupy štátnych obligácií alebo obligácií súkromných podnikov, ktoré boli dotované štátom.
Investorov, ktorí odmietli tieto „doporučenia“ a vybrali svoje peniaze z bánk, banky ich museli povinne nahlásiť patričným štátnym orgánom. V roku 1936 boli zavedené cenové kontroly (mzdové kontroly boli zavedené v roku 1933). No a potom útok na chrematistikov sa stupňoval, štát odmietol platiť dlhy, individuálne a skupinové fondy chrematistikov boli jednoducho konfiškované, súkromné dlhy rušené. Mestá, obce, banky, sporitelne, kreditné únie, poisťovne, všetci boli nútení kupovať štátne dlhopisy. Proste, kde sa hromadili peniaze za NIČ, tam už aj po nich išla celá Hitlerova byrokratická štátna mašinéria. Preto nikdy v Tretej Ríše nevznikla taká inflácia ako v Taliansku v roku 1926.
Takže v podstate nakoniec aj tak Hitler elegantne pojebal celý chrematistický fašistický úžernícky systém a keď už bol v tom, tak aj celé Nemecko pri tom rozjebal, ako mu to Matka Príroda prikázala. Inde si ukážeme, že Hitler konal absolútne v súlade s Matkou Prírodou alebo pre tých, ktorí veria v Boha, konal v súlade s Božou prozreteľnosťou.
Je jasné, že so zavedením Federovej bezúročnej ekonomiky Národného Socializmu, ktorá zakazovala zarábanie peňazí bez práce, čiže - cez úroky, dividendy a ostatné ničotnosti; v Nemecku by si nikto nehromadil peniaze za NIČ- teda bez práce. Ale keďže po likvidácii Roehma bol Hitler donútený prijať ekonomický model Talianskych fašistov, následkom ktorého si v Nemecku „von”-ovia hromadili peniaze (kapitál) za NIČ - tak Hitler im tieto, za NIČ nahromadené peniaze (kapitál), jednoducho odsával za NIČ- teda za pekne pomaľované a hákovým krížom pokreslené kúsky papierov štátnych obligácii Nemeckej Tretej Ríše.
Rasizmus Národného Socializmu v ekonomike.
Zdokonaľovanie a očisťovanie rasy sa chápalo, nie len v rovine fyzickej krásy, zdravia a dokonalosti, ale -predovšetkým v rovine obsahu morálky a etiky v charaktere Árijcov. Práve preto, že miešaním árijskej rasy zo židmi a negrami dochádza ku degenerácii zmyslu pre morálku a etiku v charaktere Árijca, si kladie Národný Socializmus za úlohu zabrániť tomuto miešaniu a tým degenerácii morálnych a etických hodnôt árijskej rasy.
Byť čisto Árijskej rasy- znamená byť človek nielen biely, krásny a perfektný fyzicky, ale na prvom mieste to znamená, že Árijec je človek s nadpriemerným a vynikajúcim- božským charakterom, v ktorom jasne manifestuje vynikajúca, dokonalá a excelentná morálka a etika. Árijec manifestuje vo svojom charaktere dispozíciu mysle Ježiša Krista! Či práve Kristus narodený nepoškvrneným počatím, totálne oddelený od židovských génov, nebol čisto Árijskej rasy ?- vysoký, modré oči, biely a blond vlasy? Charakter Árijca je zbavený morálneho kreténstva, podlosti, malichernosti, sebectva, chamtivosti, excesu, a ostatných nerestí ad infinitum.
Znak pánskej, morálnej a etickej nadradenosti Árijskej rasy, je prijatie horného limitu osobnej spotreby.
V ekonomických vzťahoch táto čistá Árijská rasa už nepotrebuje na umravnenie excesu, luxusu, prepychu, chamtivosti a ovešiavania sa diamantmi „neviditeľnú ruku voľného trhu” Adama Smitha, ktorá je aj tak nefunkčná v modernej veľkovýrobe, ale stačí vrodená „neviditeľná ruka” čistoty Árijskej Pánskej rasy, ktorá manifestuje svoju superioritu v nadpriemernej, superiórnej morálke a etike.
Táto vyššia, superiórna Árijská morálka a etika sa prejaví v ekonomike tak, že Árijec čistej - superiórnej rasy, teda nadradenej rasy, príjme ako absolútnu samozrejmosť limit na svoju osobnú spotrebu- aj keď výsledný efekt bude ten, že sa nebude môcť vyvaľovať v nadpriemernom excese, luxuse, prepychu a jeho manželka sa nebude môcť ovešať pravými diamantmi ako princezná Henrieta von Hohenzollern.
Ale teraz späť do roku 1934.
Keď anglickí chrematistici Keynes, Rotschildovci a celá zdegenerovaná Árijská rasa, ktorej ustanovenie hornej hranice osobnej spotreby do dnes naháňa strach, teda lordi, princovia, baróni a grófi videli zlikvidovanie Roehma , tak vedeli, že hrozba okamžitého zavedenia Federovej doktríny „proti otroctvu úrokov“, je zatiaľ zažehnaná; to ale neznamená, že zavedenie bezúročnej ekonomiky v Nemecku sa už nikdy nestane, lebo 25 bodový program NSDAP Gottfrieda Federa zakazujúci zarábanie peňazí bez práce ostal v platnosti a čo bolo najhrozivejšie, že sám Feder ostal na žive a preto hrozba budúceho zavedenia bezúročnej ekonomiky v Nemecku stále existovala.
Teraz došli k záveru, že bude treba okamžite konať, že ak sa Nemeckým Nacistom predsa podarí v budúcnosti zaviesť bezúročnú ekonomiku a do vtedy v parlamentnej demokracii Anglicka a USA nebudú mať zavedené princípy Mussoliniho fašistickej ekonomiky, (teda v ktorej z jednej strany štát pumpuje peniaze do ekonomiky a z druhej strany si ich chrematistici odsávajú cez úroky a dividendy), tak to je zaručený koniec kapitalizmu ako ho definoval Marx, Engels a Lenin.
Oni si boli vedomí, že peniaze kryté zlatom obmedzujú hospodársky rast, a preto aj hromadenie bohatstva- lebo množstvo zlata je „obmedzené“ . V roku 1933, došlo ku kolapsu zlatého štandardu. USA, Anglicko a Nemecko prestali vymieňať papierové bankovky za zlato, hoci, presne ako v roku 1914, oficiálne naďalej tieto bankovky boli kryté zlatom.
Strach a chamtivosť.
Na jednej strane vedeli, že peniaze oddelené od zlata im umožnia neobmedzený hospodársky rast a preto aj neobmedzené chamtivé hromadenie bohatstva bez práce, ale na druhej strane boli Národní socialisti s Federovou „doktrínou proti otroctvu úrokov“, ktorá zakazovala zarábanie peňazí bez práce a jasne dokázala že – teraz– prvý krát v ľudskej histórii, keď došlo k oddeleniu peňazí od zlata – už neexistuje absolútne žiadna legitímna príčina zaťažovať peniaze úrokom a táto skutočnosť im naháňala strach.
Na tomto oddelení peňazí od zlata ale najhrozivejšie bolo, že teraz, po financovaní masívnej výroby a produkcie potrebnej na vedenie celej vojny, ( pozri na : Neo-liberalizmus-časť druhá: Čas tlačenia „ničím“ nekrytých peňazí.), ľudstvo malo jasný a nevyvrátiteľný empirický dôkaz, že papierové peniaze, ak sú dávané do obehu na pokrytie výroby a produkcie ozajstných a hodnotných vecí, budú mať hodnotu zlata, nie preto, že keď sú predložené banke na výmenu za zlato, že banka ich za to zlato aj vymení, ale preto, že keď sú predložené na výmenu producentovi a výrobcovi ozajstných a hodnotných vecí, on ich aj vymení za niečo ozajstné a hodnotné( ktoré sám vyrobil )!!!
Čo je paradigma ?
Slovo paradigma pochádza z gréckeho slova : parádeigma; čo po Slovensky znamená : vzor, vzorec, vzorka, šablóna, obrazec, predloha, model, formát, diagram, niečo podľa čoho sa dá postupovať, podľa čoho sa dá kopírovať.
Toto slovo „parádeigma“ je príčastie gréckeho slova : paradeiknýnai; čo po Slovensky znamená : ukázať jedno vedľa druhého.( para = vedľa + deiknýnai = ukázať.)
Slovo „paradigma“ sa pôvodne používalo len v gramatike. Dnes toto slovo sa používa aj vo vede, na označenie celého súboru praktík alebo postupov v danej vedeckej disciplíne, (vednom odbore ) v určitom časovom – historickom období.
Paradigma, je, alebo určuje vo vedeckom odbore (napríklad ekonomike), nasledovné:
1.- čo sa má pozorovať (skúmať) a po čom sa má pátrať, (skúmať, hľadať, študovať).
2.- aké otázky sa pýtať, pripúšťať(nad ktorými dumať, uvažovať), skúmať, sondovať a hľadať odpovede vo vzťahu k danej téme.
3.- ako tieto otázky zostaviť (skonštruovať).
4.- a nakoniec ako potom výsledky (odpovede na dané otázky) vykladať (vysvetľovať).
Zjednodušene povedané, paradigma je „rámec myslenia“, je to niečo, čo ohraničuje našu myseľ, náš intelekt.
Čo je axióma a postulát.
Axióma je z Gréckeho axioűn; znamená počítať (uznávať niečo) za hodné. Teda, axióma je niečo, čo považujeme za pravdu, na čo nepotrebuje dôkaz. Je to niečo „hodné nášho uznania“ za pravdu, hoci o tom, že je to pravda, nemáme žiadny dôkaz.
Vo vedných odboroch, napríklad v matematike, geometrii, logike atď. axióma je tvrdenie (pravdy) bez dôkazu, ktoré prijmeme za účelom študovania následkov, ktoré z nej ďalej vyplývajú.
Postulát je z latinské postulātum, znamená petícia, ako keď o niečo žiadame a podáme niekomu petíciu; teda môžeme povedať, že postulát je žiadosť, aby sme považovali niečo za pravdu. Preto postulát môže byť aj dokázaná nepravda, ktorú na požiadanie prijmeme ako pravdu,(teda postulujeme) ako základ pre uvažovanie, skúmanie alebo sondovanie následkov ktoré z nej ďalej vyplývajú.
Pri tejto definícii postulátu, axióma môže byť postulát, ale opačne, postulát nemôže byť axióma. Pretože axióma môže byť len pravda o ktorej nemáme žiadny dôkaz.
Ako môžeme uznať niečo hodné pravdy, bez dôkazu, že je to pravda ? Napríklad v geometrii, uznanie existencie bodu alebo priamky je axióma. My vieme bod alebo priamku definovať, ale nevieme dokázať, že ozaj existujú.
Pythagorovi žiaci definovali bod ako „monáda v pozícii“, alebo „monáda s pridanou pozíciou“. Monáda je z Gréckeho „monas“- jednotka (celok), a, z „monos“ - sám, sama ( niečo, čo je úplne oddelené od ostatného).
Aristoteles tiež túto definíciu prijal, on hovorí že to, čo je žiadnym spôsobom nerozdeliteľné je monáda, zatiaľ to, čo je podobne nerozdeliteľné a má pozíciu, je bod. On ďalej túto koncepciu bodu rozvíja ako to, čo je nerozdeliteľné, nemá hmotu, nemá váhu a je nekonečne malé.
Keďže bod je nerozdeliteľný, z akéhokoľvek veľkého nahromadenia bodov nemôže vzniknúť niečo súvislé, ako je priamka.
Ďalej hovorí, že bod je ako „teraz“ v čase. „Teraz“ je nerozdeliteľné a nie je súčasť času, je to iba začiatok a koniec, alebo rozdelenie času. A podobne, bod môže byť krajnosť, začiatok alebo rozdelenie priamky, ale nie jej časť, alebo časť veličiny.
Iba pohybom (posunom) bod môže vytvoriť priamku, a tak sa stať zdroj (pôvod, prameň, počiatok)veličiny (rozmeru).
Nebudem tu teraz uvádzať všetky vedecké definície bodu, pretože všetky definície nám vytvárajú predstavu o existencii bodu, ale nie dôkaz o existencii bodu, teda že bod ozaj existuje.
A takto môžeme pokračovať v ďalších príkladoch axiómy, keď definujeme priamku ako „najkratšiu vzdialenosť medzi dvoma bodmi“, zas, sme opísali čo je priamka, ale sme nedokázali že existuje.
My vieme definovať, opísať, vyložiť a vysvetliť čo je bod, priamka, Boh, dobro, spravodlivosť, krása, pravda, cnosť a podobné, ale nevieme dokázať, že tieto veci ozaj existujú. Ich existenciu prijmeme ako axiómu, - bez dôkazu, že ozaj existujú, preto, lebo sú to axiómy, axióma je hodná nášho uznania, a nepotrebuje dôkaz.
Čo je empirický dôkaz ?
Grécke empeirikos – skúsený, pochádza z Gréckeho empeiria – skúsenosti; a to zas pochádza z Gréckeho empeiros – čo znamená: umný, zručný, šikovný. Teda empirický znamená niečo, čo je odvodené, alebo vedené skúsenosťou alebo experimentom.
Teda empirický dôkaz je niečo, čo je preukázateľné a overiteľné na základe skúseností, alebo experimentu, teda overiteľné a preukázateľné pomocou pozorovania, alebo pokusu.
Vedecký empirizmus uprednostňuje získavanie vedeckých poznatkov z experimentovania, ktoré je overiteľné opakovanými testami, v opakovaných experimentoch. Teda empirické vedomosti a poznatky sú založené na dôkaze, ukážke, istote, doklade a svedectve, že niečo je ozaj tak, ako to niekto tvrdí.
V momente, keď v ekonomickej vede začnú byť ignorované empirické dôkazy, v tom momente ekonomická veda prestane byť veda a začne to byť magorenie šialencov.
Stará paradigma úžerníckej ekonomiky.
Paradigma dnešnej svetovej ekonomiky je veľmi stará. Jej vznik siaha možno do starého Egypta, niekam 6000 rokov pred naším letopočtom, keď sa kúsky nasekaného zlata začali používať ako peniaze. Táto stará paradigma nevznikla tak, že sa jedného dňa v starom Egypte, pred 6000 rokmi rozhodla skupina ekonómov, že si urobia paradigmu, podľa ktorej bude fungovať svetová ekonomika a od vtedy tá paradigma funguje.
Nie, táto paradigma úžerníckej ekonomiky vznikala postupne na základe a je odvodená od používania zlata a striebra, teda tovaru, ako peňazí. Hoci dnes sa už zlato nepoužíva ako peniaze, napriek tomu, že peniaze boli oddelené od tovaru (zlata), táto stará paradigma ešte stále nezanikla.
Ako je to možné ? Ako je možné, že niečo také zastarané, také prekonané, niečo tak flagrantne neplatné, také absolútne prežité, ešte nezaniklo a nebolo nahradené úplne novou ekonomickou paradigmou bezúročnej ekonomiky, založenej na jasnom vedeckom a nevyvrátiteľnom empirickom dôkaze, že dnes sú peniaze doklad o hodnote a nie tovar ?
Ako to, že do dnešného dňa táto stará paradigma úžerníckej ekonomicky, ktorá jednoducho nepripúšťa preverovať, skúmať a sondovať jasné a nevyvrátiteľné empirické dôkazy,- že dnes peniaze sú doklad o hodnote a nie tovar, (a preto neexistuje žiadna legitímna príčina zaťažovať peniaze úrokom) - ešte stále vládne na všetkých ekonomických školách tohto sveta a riadi hospodárstva tejto planéty ? Tu si to pekne, po lopate vysvetlíme !